Psychologicko-duchovné poradenstvo
5. 6. 2015
Vedúci sekcie Nektários spolu s členkou sekcie a riaditeľkou ÚzS SČK Svidník PhDr. Adrianou Mikušovou dňa 04. júna 2015 navštívili rodinu Janíka T. zo Svidníka
Človek sa ponorí do hĺbky duše čerstvého zoznámenia, prežíva denne nové a nové zážitky, zapisuje si ich do pamäti svojho mozgu, aby – keď príde ten vhodný čas – vedel opäť vybrať zo zásuvky dôležité okamihy, ktoré ho hrejú na duši a vracajú späť do krásnych chvíľ sladkého života. Choroba vždy zmení človeka, jeho pohľad na svet, na iných ľudí. Tiež vo vzťahoch, láskach, prioritách, na vychutnávaní života.
Osobne som vždy obdivoval ľudí, ktorí dokázali prekonať úskalia života a neprajný osud a premieňať negatívnu energiu na pozitívnu. Až vtedy si človek uvedomí dar, ktorý dostáva a hanbí sa za seba a ostatných, ako dokážu plakať nad maličkosťami.
Každý človek bol niekedy chorý. Choroba vždy človeka prebudí z jeho krásneho snívania, že sa mu v tom jeho nemôže nič stať, vylieči sa a znovu je tam, kde bol predtým. Znovu návrat k tým istým neduhom. Dobré aj zlé zvyky vyplávajú na povrch a pomaličky znovu ničia vyliečené telo. Ale čo s chorobou, ktorá je trvalá a nevyliečiteľná? Už sa dá len rozmýšľať, čo ju vyvolalo, zistiť to, vynechať to zo svojho života a užívať si ho.
Každý človek sa skôr či neskôr dostane do obdobia, keď sa zamýšľa nad sebou samým a okolím. Každý človek sa dostane do takého prechodu – z aktívnej časti (keď tvorí, nadväzuje známosti, rodina a veci s tým spojené) do pasívnej (keď čaká na dôchodok, na pokoj a nakoniec na smrť).
Janík sa do pasívnej časti dostal pred niekoľkými rokmi náhodnými skúškami v práci. Každý, kto pracuje, dostáva peniaze. Ale čo tí, čo nevládzu pracovať tak tvrdo ako ostatní? Pokiaľ mu však nediagnostikovali sklerózu multiplex, pracoval v štátnej sfére. Každý človek má svoj rebríček hodnôt a priorít.
Skleróza multiplex zmení poradie priorít, ktoré si človek vytvoril v predchádzajúcom živote dosť razantne. Človek s diagnostikovanou touto chorobou je ako na mínovom poli, každú chvíľu čaká, kedy na tú mínu stúpi a niečo sa v ňom pokazí. Ale popri tej krutej prechádzke sa pri lepšej pozornosti na to, kam človek stúpa, dajú pozorovať krásy všedného dňa. Treba na to viac energie, pozornosti a sebazapierania, ale svet je nádherný a každý má právo na to, aby v ňom hocikedy niečo nové objavil.
ThDr. Marek Beňa
predseda predstavenstva
